Učebné štýly a prístup k učeniu žiakov 1. ročníka

Učebný štýl predstavuje súhrn postupov, ktoré žiak preferuje pri učení. Určovanie a rozpoznávanie učebných štýlov a prístupu k učeniu žiakov je pre pedagogických zamestnancov Obchodnej akadémie v Žiline veľmi dôležité. Poznanie žiakovho učebného štýlu a prístupu k učeniu poskytuje učiteľovi cenné informácie ako usmerňovať jeho výchovno-vzdelávacie výsledky a voliť vhodné vyučovacie stratégie.

Počas prvého týždňa školského roka 2013/2014 sme uskutočnili prieskum zameraný na zistenie učebných štýlov a prístupu k učeniu žiakov 1. ročníka. Prieskumu učebných štýlov a prístupu k učeniu sa zúčastnilo 101 žiakov zo 104 žiakov 1. ročníka. Z vyhodnotenia „Dotazníka na zistenie učebných štýlov – LSI“ (spracovaného podľa D. A. Kolba z roku 1985) vyplynulo, že 2,97 % žiakov 1. ročníka preferuje konkrétny, reflexívny učebný štýl, 33,67 % žiakov abstraktný, reflexívny učebný štýl, 22,77 % žiakov abstraktný, aktívny učebný štýl a 32,67 % žiakov konkrétny, aktívny učebný štýl. 7,92 % žiakov 1. ročníka preferuje kombináciu viacerých uvedených učebných štýlov.

Tabuľka 1: Učebné štýly  žiakov 1. ročníka v školskom roku 2013/2014

Konkrétny, reflexívny učebný štýl – žiaci preferujú prijímanie informácií v konkrétnej podobe (skúsenosťami, zmyslami, pocitmi) a spracúvajú ich reflexívnym pozorovaním (premýšľaním, uvažovaním); chcú sa podieľať na riešení dôležitých otázok a úloh; ich myslenie býva divergentné, žiaci bývajú tvoriví; veria vlastným skúsenostiam; vynikajú v pozeraní na problém z rôznych strán; zaujímajú sa o ľudí a kultúru; učia sa najmä počúvaním a výmenou názorov; ich preferovanou formou konania je sociálna interakcia. Pre uvedených žiakov je dôležitá rola učiteľa ako motivátora.

Abstraktný, reflexívny učebný štýl – žiaci preferujú prijímanie informácií v abstraktnej podobe a spracúvajú ich reflexívne (premýšľaním); hľadajú fakty a kriticky ich hodnotia; učia sa najmä premýšľaním; prisudzujú dôležitosť detailom; sú usilovní, dôkladní, keď je situácia nejasná, znovu si overujú fakty; vynikajú vo vytváraní koncepcií a modelov; vyhľadávajú osobné uspokojenie a intelektuálne poznanie; vyhovuje im tradičné vyučovanie; majú radi abstraktné uvažovanie, skúmanie myšlienok a teórií. Pre uvedených žiakov je dôležitá rola učiteľa ako experta.

Abstraktný, aktívny učebný štýl – žiaci preferujú prijímanie informácií v abstraktnej podobe a spracúvajú ich aktívne; chcú vedieť, ako veci fungujú, hľadajú ich využiteľnosť, získané poznatky a skúsenosti chcú uplatniť v praktickom živote; chcú si osvojiť rôzne zručnosti; fakty chcú získavať sami, vlastnou skúsenosťou; radi riešia problémy; vynikajú v praktickej aplikácii nápadov. Pre uvedených žiakov je dôležitá rola učiteľa ako trénera riadiaceho postup učenia.

Konkrétny, aktívny učebný štýl – žiaci preferujú prijímanie informácií v konkrétnej podobe a aktívne ich spracúvajú; spájajú poznatky s ich aplikáciou, hľadajú skryté možnosti, potrebujú vedieť, čo je možné s vecami urobiť; učia sa najmä metódou pokusu a omylu; sú adaptabilní a majú radi zmeny; majú sklon riskovať, bývajú netrpezliví; často vyvodzujú závery bez logických dôkazov; vynikajú v situáciách, ktoré si vyžadujú presnosť, akciu, realizáciu plánov; radi a dobre riešia praktické problémy, aplikujú učivo. Pre uvedených žiakov je dôležitá rola učiteľa ako poradcu.

Na zistenie prístupu k učeniu sme použili „Dotazník na zisťovanie povrchového a hĺbkového prístupu k učeniu“ (spracovaný podľa N. Entwistla z roku 1996). Z vyhodnotenia dotazníka prístupu k učeniu vyplynulo, že 71,29 % žiakov 1. ročníka preferuje povrchový spôsob učenia, 21,78 % žiakov hĺbkový spôsob učenia a 6,93 % žiakov využíva kombináciu uvedených spôsobov učenia.

Tabuľka 2: Prístup k učeniu žiakov 1. ročníka v školskom roku 2013/2014

Povrchový prístup k učeniu spočíva v reprodukovaní učiva a pasívnom prijímaní poznatkov, je založený na pamäťovom učení, memorovaní, mechanickom „bifľovaní“, kvantitatívnom rozširovaní poznatkov bez väčšieho úsilia o ich pochopenie. Žiaci s týmto prístupom k učeniu sa koncentrujú najmä na to, aby splnili požiadavky, zložili skúšku a ukončili štúdium, t.j. prevláda u nich vonkajšia motivácia. Nerozlišujú, ktoré informácie v učive sú podstatné a ktoré nepodstatné. Snažia sa reprodukovať názory učiteľa bez osobného vzťahu, bez premýšľania a kritického prístupu, bez porovnávania s vlastnými životnými skúsenosťami. Majú malý repertoár učebných postupov, nevedia ako sa učiť.

Hĺbkový prístup k učeniu spočíva v snahe porozumieť učivu, vystihnúť jeho podstatu a význam, pochopiť veci a javy okolo seba. Žiaci s týmto prístupom k učeniu sa učia nielen kvôli skúškam, ale aj preto, že chcú učivu porozumieť, vyskúšať jeho použitie v praxi, učivo ich zaujíma, t.j. prevláda u nich vnútorná motivácia. Pri učení premýšľajú a hľadajú podstatné informácie, vytvárajú si obraz učiva, začleňujú ho do siete doterajších poznatkov a súvislostí. Majú široký repertoár učebných postupov,  zamýšľajú sa nad svojimi učebnými postupmi a snažia sa ich zefektívniť. Výsledkom uvedeného prístupu býva nielen zapamätanie, ale aj pochopenie učiva, jeho aplikácia v širších súvislostiach, zhodnotenie naučeného. Žiaci dokážu zaujímať k učivu vlastné stanovisko.

Žiaci sa najefektívnejšie učia v školskom prostredí, preto je v záujme všetkých pedagogických zamestnancov našej školy poznať ich preferujúce učebné štýly a prístupy k učeniu. Učitelia môžu podporiť hĺbkový prístup k učeniu najmä tým, že naučia žiakov ako sa majú učiť, vytvoria tvorivú a pracovnú klímu, uplatnia humanistický prístup vo výchovno-vzdelávacom procese a budú používať vyučovacie metódy a formy, ktoré podporia samostatnosť, aktivitu a tvorivosť žiakov. Výsledky vyhodnotenia učebných štýlov a prístupu k učeniu jednotlivých žiakov sú k dispozícii u triednych učiteľov 1. ročníka a výchovného poradcu školy.