Ľudské práva charakterizujeme ako základné práva a slobody, ktoré patria každému človeku od narodenia bez ohľadu na jeho rasu, pohlavie, etnickú, národnostnú alebo štátnu príslušnosť. Pre zakotvenie ľudských práv a slobôd v povojnovej Európe mala rozhodujúci význam Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v roku 1948, ktorá je všeobecným katalógom ľudských práv. K ďalším dokumentom upravujúcim špecifické oblasti ľudských práv patrí Dohovor o právach dieťaťa, na ktorého dodržiavanie sa odvoláva aj Školský poriadok Obchodnej akadémie v Žiline.
Na konci školského roka 2015/2016 sa žiaci 1. ročníka zúčastnili prieskumu zameraného na zistenie stavu a úrovne dodržiavania ľudských práv v strednej škole. Pedagogického prieskumu sa zúčastnilo 98 žiakov, t.j. 84 % žiakov 1. ročníka (21 žiakov z I.A, 23 žiakov z I.B, 26 žiakov z I.C a 28 žiakov z I.G).
Žiaci hodnotia úroveň dodržiavania ľudských práv v strednej škole pozitívne – 6 žiakov sa vyjadrilo, že ľudské práva sú úplne dodržiavané (6 %), 39 žiakov sa vyjadrilo, že ľudské práva sú skôr dodržiavané (40 %), 41 žiakov sa vyjadrilo, že ľudské práva sú primerane dodržiavané (42 %), 5 žiakov sa vyjadrilo, že ľudské práva sú nedodržiavané (5 %), iné vyjadrenie poskytlo 7 žiakov (7 %).
Z vyhodnotenia dotazníka vyplynuli uvedené závery:
a) žiaci sa stretli s porušovaním ľudských práv v strednej škole ako svedkovia (29 %) a ako obete (6 %), 26 % žiakov sa nestretlo s porušovaním ľudských práv v strednej škole, 39 % žiakov sa nevyjadrilo, či sa stretli alebo nestreli s porušovaním ľudských práv v strednej škole;
b) najčastejším typom porušovania ľudských práv bolo popieranie práva na vlastný názor (23 %), neobjektívne hodnotenie vzdelávacích výsledkov (22 %), šikanovanie (19 %), diskriminácia (9 %) a psychický nátlak zo strany učiteľov (4 %), iné typy porušovania ľudských práv uviedlo 23 % žiakov;
c) pri porušení ľudských práv v školskom prostredí sa žiaci obrátili najčastejšie na spolužiakov (24 %), triedneho učiteľa (15 %), kamarátov z mimoškolského prostredia (15 %), rodičov (14 %), výchovného poradcu (8 %) a riaditeľku školy (3 %), služby poradenských zariadení a inštitúcií pre ochranu ľudských práv vyhľadalo 1 % žiakov, 20 % žiakov sa neobrátilo so žiadosťou o pomoc na nikoho;
d) pri riešení nedodržiavania ľudských práv v strednej škole uplatňujú učitelia najčastejšie napomenutie pred triedou (44 %), opatrenie vo výchove (30 %) a písomné alebo ústne preverenie vedomostí (11 %), iné formy riešenia porušovania ľudských práv uviedlo 11 % žiakov, 4 % učiteľov ignorujú riešenie uvedených problémov;
e) najrozšírenejší zdroj informácií o ľudských právach predstavuje škola (45 %), internet, noviny a časopisy (21 %), rozhlas a televízia (17 %), rodina (10 %), spolužiaci a rovesníci (2 %), 5 % žiakov uviedlo iné zdroje informácií o ľudských právach;
f) žiaci vedeli pomenovať aspoň dve ľudské práva, vo výpovediach najčastejšie rezonovali právo na vlastný názor (30 %), právo na vzdelanie (23 %), právo na zdravotnú starostlivosť (11 %), právo na život (10 %), právo na bývanie (7 %), právo na vierovyznanie (3 %) a iné práva (14 %), 6 žiakov nevedelo uviesť príklady na ľudské práva (2 %);
g) žiakov 1. ročníka trápia uvedené problémy – učenie (42 %), zdravotný stav svojich blízkych (18 %), vlastné zdravie (11 %), sociálne vzťahy s učiteľmi (10 %), sociálne vzťahy so spolužiakmi (8 %) a sociálne vzťahy s rodičmi (6 %), 5 % žiakov uviedlo iné problémy;
h) 43 % žiakov pozná dokument Dohovor o právach dieťaťa a 91 % žiakov pozná telefónnu linku Linka detskej istoty (116 111).
Ľudské práva vymedzujú postavenie človeka v spoločnosti, bez nich by človek nemohol žiť dôstojne ako plnohodnotná ľudská bytosť. Vedenie školy prijme na základe uvedených zistení primerané opatrenia ku zlepšeniu stavu a úrovne dodržiavania ľudských práv v školskom roku 2016/2017.
PaedDr. Peter Majer