Dňa 29. marca 2014 sme sa spolu s ďalšími žiakmi 3. ročníka vydali na dlhú cestu. Všetko sa to začalo spoluprácou s tureckou strednou školou Şehitkamil Hatice Mustafa Gençten Ticaret Meslek Lisesi v Gaziantepe v rámci medzinárodného projektu „Life in Ottoman Empire and Royal Hungary“, na ktorý získala Obchodná akadémia v Žiline nenávratný finančný príspevok z Programu celoživotného vzdelávania, podprogram Comenius – školské partnerstvá. Hlavným cieľom bilaterálneho projektu je spoznávanie spoločných dejín Osmanskej ríše a Uhorského kráľovstva, kultúrneho dedičstva, náboženstva, cestovného ruchu a tradícií tureckého a slovenského obyvateľstva.
Pred nami bola naozaj dlhá cesta, ktorá malaviac ako 2 500 km. Mesto Gaziantep sa nachádza na juhu Turecka, blízko hraníc so Sýriou, neďaleko rieky Eufrat. Kým sme dorazili do cieľa, absolvovali sme niekoľko letiskových kontrol. Nikto nevedel, čo nás čaká. Keď sme vystúpili z lietadla v Gaziantepe, čakalo nás slávnostné privítanie a prvé osobné stretnutie s niektorými tureckými žiakmi a s ich pedagógmi. Po vzájomnom zoznámení nás odviezli školskými autobusmi do nášho hotela. Cestou sme prvýkrát mohli obdivovať okolie. Je to krásna krajina, ktorú sme si hneď zamilovali. Ich doprava sa odlišovala od tej našej. Autá v kolónach vytrubovali a prejsť na druhú stranu cesty, bolo tiež niekedy odvážne. Človek musel mať hlavne rýchle nohy. Ako sa hovorí: „Iný kraj, iný mrav.“
Hneď prvý večer nám pripravili večeru na privítanie v jednej z miestnych reštaurácii, kde sa podávali typické turecké jedlá. Turci patria k pohostinným národom. Čakalo nás niekoľko chodov a netypické jedlo, ktoré bolo trochu pikantné. Turecká kuchyňa je považovaná za druhú najlepšiu kuchyňu na svete, hneď po francúzskej. Ich najznámejšou pochúťkou je veľmi chutný a sladký koláč – baklava. Na tretí deň, v pondelok, sme sa stretli s ostatnými tureckými žiakmi. Zavítali sme aj do ich školy. Mali sme možnosť vidieť, ako prebieha vyučovanie. Ich škola má viac ako 1000 žiakov. Vyučovanie býva v dopoludňajších aj popoludňajších hodinách. Podmienky na vyučovanie sa odlišovali od tých našich. Študenti mali stále úsmev na perách a boli pozitívne naladení. Dokázali si užívať život a tešiť sa z maličkostí. Naši zahraniční partneri nám ponúkli možnosť navštíviť aj iné školy v meste. Jednou z nich bola súkromná škola, ktorá bola veľmi dobre materiálne vybavená.
Okrem prehliadky Gaziantepu nás zobrali aj do ZOO, ktorá je jednou z najväčších v Turecku. Taktiež sme navštívili viaceré múzeá. V jeden nádherný slnečný deň nás rozdelili do skupín a zadali nám úlohy. Museli sme hľadať miesta, ktoré sme mali napísané na papieri. Boli sme nútení využiť svoje jazykové znalosti z angličtiny. Keďže Gaziantep je mesto s takmer 1,5 miliónmi obyvateľov, bolo ťažké niektoré z nich nájsť. Ale nakoniec sa to všetkým podarilo a výhercovia tejto súťaže dostali pekné ceny. Po náročnom hľadaní sme začali s prípravou tureckých a slovenských jedál. Domáci varili ich typické jedlá a my sme sa rozhodli, že im uvaríme guláš. Na záver sa konala vzájomná ochutnávka, ktorá dopadla veľmi dobre.
Určite každý vie, že na Blízkom východe prevažuje moslimské náboženstvo. A tak sa nám naskytla možnosť vidieť jednu z najznámejších mešít v Gaziantepe. Dostali sme sa aj do Fairy tale. Bol to nádherný rozprávkový svet. Park, kde sa nachádzali rozprávkové bytosti ako napr. Snehulienka, Šmolkovia, Shrek… Bolo to veľmi krásne miesto a cítili sme sa naozaj ako v rozprávke.
Asi najnezabudnuteľnejší bol večer, kedy nás prekvapili tanečnou zábavou a naučili násich národný tanec. Títo ľudia sú veľmi temperamentní a radi sa zabávajú.Najkrajší výlet bol náš posledný, ktorý sme strávili plavbou po Eufrate. Neskôr nás čakal chutný obed pri tejto rieke. Predposlednou zastávkou bola Urfa, ktorá sa nachádza asi osemdesiat kilometrov na východ od rieky Eufrat. Je to posvätné mesto a je jedným z najkrajších v Turecku.
Počas 10 dní sme zažili viac ako mnohí ľudia za celý život. Ostanú nám krásne spomienky na túto krajinu. Bol to jeden z najkrajších zážitkov v našom živote. Odchádzalo sa nám veľmi ťažko.Ľudia boli veľmi milí, priateľskí a pohostinní. Predstavili nám svoju kultúru a svoje zvyky. Tešíme sa na ich májovú návštevu Slovenska, kedy im predstavíme našu kultúru a spôsob života.
Jana Mišiaková a Lenka Molíková, III.E
